|
Začiatky chovu
Už ako malý chlapec som rád načúval rozprávaniu
svojho otca a strýca o holuboch. Najviac ma zaujímalo, ako sa dokážu
poštové holuby vrátiť späť na rodný holubník z veľkých diaľok. Môj záujem
sa o tieto šľachetné vtáky neustále zvyšoval a netrvalo dlho pokiaľ sme
strýca navštívili, a to hlavne kvôli jeho holubom. Vtedy som uvidel
prvýkrát pravých "pošťákov" a ich holubník. Holuby ma veľmi zaujali a
rozhodol som sa, že ich chcem sám chovať.
Nebolo teda inej pomoci. Otec mi postavil prvý
holubník, do ktorého som hneď doniesol prvé holuby od strýca. Staré holuby
som nedokázal priučiť na mojom holubníku, po vypustení mi hneď odleteli,
ale mladé mi ostali. V siedmych rokoch som začal postupne s chovom holubov.
Stav holubov som mohol postupne zvyšovať s pribúdaním rokov a to iba na
základe dosiahnutého prospechu v škole. Nebol som zlý žiak, preto sa
osadenstvo holubníka každý rok zvyšovalo. Musím sa však priznať, že jeden
rok bol plač, otec mi zarezal štyri holuby, lebo vysvedčenie nebolo podľa
predstáv rodičov.
Od začiatku som choval iba poštové holuby, lebo
som vedel, že iba tie sa dokážu vrátiť na rodný holubník z väčších diaľok.
Postupne som sa snažil holuby individuálne cvičiť, skvalitňoval som chov a
chovné zariadenie tak, aby som sa mohol stať organizovaným členom ZO CHPH
a začať nasadzovať holuby na preteky.
Prvé závody
V roku 1979 som bol prijatý za člena základnej
organizácie CHPH Spišské Podhradie ako 16-ročný. Mal som asi 20 holubov s
ktorými som chcel začať závodiť. Väčšina mojich holubov v tej dobe
pochádzala od Stanislava Kolačkovského, ktorý bol v tej dobe
najúspešnejším chovateľom základnej organizácie. Začiatky pretekov boli
rozpačité. Niektoré holuby som stratil, ale niektoré začali dosahovať
dobré výsledky. To ma podnietilo k hľadaniu ďaľčích kvalitnejších holubov.
Zhodou okolností v roku 1979 sa Majstrom OZ CHPH Spišská Nová Ves stal
dlhoročný otcov priateľ Emil Borkovský, ktorého sme navštívili. Pri prvej
návšteve mi daroval štyri mláďatá. V nasledujúcom roku som z nich
odchovával. V ďalšom roku som začal cvičiť originály ako aj odchovy po
nich. Na škodu veci som okrem jedného všetkých originálov stratil, lebo
odchovy po nich sa v závodení ukazovali veľmi sľubne. V priebehu závodu to
niekedy vyzeralo ako na dobrej športovej šou. Konštatovacie hodiny som
nemal, pliešky som vozil na bicykli k Stanovi Kolačkovskému asi 500 m. Keď
mi vyšiel závod pomáhal otec, chytal holuby a s ďalším plieškom ma už s
pravidla čakal na ulici. Gumy na bicykli som zodral v priebehu jedného
roku. Aj napriek tomuto handicapu, keď holuby dospeli a zadarilo sa mi v
preteku holuby dokázali v základnej organizácií získavať ceny. V roku 1978
som s pomocou kamarátov Miroslava Zeleného a Milana Blahovského
svojpomocne postavil nový holubník. Stav holubov som zvýšil na 40 kusov. V
roku 1981 som si za výraznej finančnej podpory otca kúpil prvé
konštatovacie hodiny Benzing - plastové, ktoré mám doposiaľ. Potreba hodín
sa prejavila dosiahnutím najväčšieho úspechu pre mňa a to ziskom 2. miesta
v ZO CHPH v Spišskom Podhradí a 23. miesta v OZ CHPH Poprad v sezóne 1982
v konkurencii asi 400 chovateľov!!!
Počas štúdia na gymnáziu v Levoči som svoje
poznatky s chovom a pretekaním poštových holubov napísal v práci pre
stredoškolskú odbornú činnosť. Táto práca bola tak úspešná, že postúpila z
krajského kola a v rámci Slovenska som skončil o jeden bod za prvými tromi.
Po ukončení štúdia na gymnáziu som 23.8. 1982 nastúpil na Vysokú vojenskú
školu do Vyškova - ČR. V tej dobe som už mal veľmi dobrý tím holubov. S
pomocou otca som chcel pokračovať v závodení a udržaní chovu až do
ukončenia školy. Aj napriek tomu, že o domov prichádzal iba raz za dva -
tri týždne a vďaka nezištnej otcovej pomoci som ešte rok, dva dobre
závodil. Radosť mi urobila aj originál holubica od Emila Borkovského,
ktorá sa vrátila zo závodu po piatich rokoch!!!. Potešenie nebolo dlhé
lebo po niekoľkých dňoch z neznámych príčin uhynula.
V roku 1985 prišli na môj holubník kruté chvíle
na dva krát mi holuby vyžrala kuna tak, že neostal ani jeden kus a tým
bola nešťastne ukončená jedna etapa môjho chovu holubov.
Odchod do pasivity
Po ukončení štúdia v roku 1986 som ako
profesionálny vojak dostal umiestenie ešte ďalej od domova. Tri roky som
pôsobil v Jinciach (Příbram - ČR) a na holuby som myslel iba sporadicky.
Zhodou okolnosti v danom čase vojenskú základnú službu vykonával v
Příbrami aj priateľ Milan Blahovský a spolu sme navštívili v Dobříši
úspešného chovateľa pána Vladimíra Kolaříka. V roku 1988 som bol
premiestený do Jindřichova Hradca. Tam som sa opätovne začal viac pozerať
po chovateľoch poštových holubov a spriatelil som sa s Jozefom Chvátalom z
Jindřichova Hradca a s Václavom Pexom. Stále som veril, že sa dostanem
naspäť na Slovensko a potom začnem opätovne chovať holuby.
To sa mi podarilo v roku 1991. Zhodou šťastných
náhod som po nežnej revolúcií bol premiestený na Slovensko, kde som si
kúpil rodinný dom a to priamo v Spišskom Podhradí. Do práce som dochádzal
do Popradu denne asi 45 km. Moja nesmierna túžba po chove holubov sa aj
napriek všetkým ťažkostiam začala opäť napĺňať.
Založenie chovu
Prvé mláďatá som priniesol od Jozefa Chvatala a
V. Pexu. Neskôr som posilnil chov od úspešných chovateľov T. Cvacha z
Varína (Žilina) a Z. Mašína (Pardubice).
Vďaka Tiborvi Cvachovi sme spolu aj s Mgr. V.
Kunštárom v roku 1996 odcestovali do ďalekého Francúzka - kraj Brest za
chovateľmi poštových holubov. Boli sme prekvapení vysokou úrovňou
holubárstva našich priateľov po všetkých stránkach. Najviac nás však
zaujímal chovný materiál, ktorý bol tiež výborný. Hneď z prevej návštevy
putovalo 5 mláďat aj na môj holubník. Návštevy sa opakovali viac krát na
jednej i druhej strane, takže k výmene holubov dochádzalo aj v
nasledujúcich rokoch.
Za zmienku stojí tiež pripomenúť kúpu holubice
od M. Vantrobu - SNV, ktorá v spojení s holubom od nebohého J. Bojka z
Trebišova mi odchovali holuba SK-23-1996–4154, ktorý sa ukázal ako super
chovný. Ich potomkovia sú dodnes na holubníku. Z uvedených holubov išli
holuby dobre, ale aj tak som sa obzeral po rýchlejšom materiále. V roku
1998 má pán T. Cvacho zoznámil so špičkovým chovateľom pánom Ing.
Františkom Gaškom. Tam som našiel také holuby, po akých som túžil. Preto
každoročne donášam od neho na môj holubník posily do chovu. Na dlhé trate
som doniesol holuby od priateľa J. Titka z Michaloviec. Veľmi dobre sa u
mňa osvedčili holuby od Mgr. V. Kunštára z Martina a to rasy JANSSEN -
MEULEMANS pôvodom od V.+ M. Máchu. Odchovy od týchto holubov dokázali v
roku 2000 vybojovať titul 1. Generálneho majstra OZ CHPH Spišská Nová Ves,
ako aj v rokoch 2001, 2002 získať titul 2. Vicemajstra OZ CHPH. V
súčasnosti základ chovu tvoria najlepšie holuby už spomínaných holubov.
Chovný holubník je od roku 2000 doplnený originál holubom od Reimunda
Hermesa rasa Janssen - Meulemans, linie – Piet a Velo, ďalej od roku 2001
holubicami Van Loon od M. Wagnera, od V. Sudora mám v chove dva kusy
holubov a v neposlednej rade som doniesol do chovu originál holubice od H.
Eijerkampa rasy Van Loon a Janssen. Ako posila sa v chove taktiež ukazuje
holub od Markusa Göbela a to silne vkrevnený produkt Schellens holubov -
línie National 1.
Ako z uvedeného vyplýva, základom chovu sú
holuby pôvodom rasy JANSSEN, MEULEMANS, SCHELLENS a VAN LOON.
Od roku 2013 sa v kolíske holubárstva v Belgicku u rôznych chovateľov začali vo výsledkových listinách presadzovať holuby pochádzajúce z holubov od Dirk Van Den Bulck. Okrem nespočetného množstva prvých cien v závodoch, sa mnoho týchto holubov sa stali aj národnými esami. Prirodzene som sa začal o tieto holuby zaujímať. Začiatkom roku 2019 na olympiáde v Poľskej Poznani som mal možnosť vidieť odchov z chovu Flanders Collection, ktorých majiteľa zakúpili niekoľko špičkových holubov priamo od Dirk Van Den Bulck. Holuby, ktoré som videl ma hneď presvedčili o ich kvalite. Veľkým potešením mi bolo spoznať aj jedného z majiteľov Flanders Collection - Yannicka Deriddera. Po rozhovoroch s ním a jeho doporučení som si vybral do chovu dve holubice – jednu vnučku KITTELA a jednu vnučku GREIPELA. Ďalšie holuby z tohto plemena som nakúpil u Franza Langeho, Jossefa Kussera, Olafa Gehrkena, Petra Ragera, Irmera a syna, P.Ellmara a pod.
Chovateľské zariadenie
Jeden holubník je súčasťou garáže a je
vybudovaný takmer celý z materiálu vyrobeného z dreva, sú tam dve oddelenia pre
15 a 16 vdovcov, súčasťou holubníka je aj jedno malé oddelenie pre vdovy.
Druhý holubník je vybudovaný z pevného stavebného materiálu a je rozdelený
na tri oddelenia. V jednom je 20 vdovcov v druhom oddelení
je 15 vdovcov a tretie oddelenie je určené pre vdovy. V prízemnej časti
sú dve oddelenia. Jednom je 12 budlíkov pre chovné holuby a v
druhom sú sedačky pre vdovy. Zariadenie holubníkov je skromné a účelné pre
potreby holubov.
Od roku 2006 je ku konštatovaniu holubov z
preteku používaný elektronický konštatovací systém TIPES 2100.
V lete v roku 2008 som jednu miestnosť na
prízemí hospodárskej budovy prerobil a upravil pre 12 párov chovných
holubov. Drevený holubník pre chovné holuby bol zrušený.
Na prelome rokov 2008-2009 z dôvodu vylepšenia
podmienok chovu a skvalitnenia zoohygienických opatrení bol postavený
vzdušný holubník na roštoch so sedačkami pre 90 mláďat.
V murovanom holubníku boli renovované deliace
steny a prerobené hniezdne búdky. Bývalé oddelenie mláďat bolo upravené
a prispôsobené pre vdovy.
Poďakovanie
Týmto by som chcel vyjadriť
poďakovanie všetkým, ktorí mi pomohli
v priebehu mojej chovateľskej kariéry, hlavne môjmu nebohému otcovi a
všetkým menovaným ale aj nemenovaným chovateľom –
priateľom.
Metody chovu
zde...
|
